peníze

Stredovekí boháči kvôli svojim módnym chúťkam bolestivo trpeli

Pre krásu sa musí trpieť, hovorí staré príslovie. Svoje o tom vedeli už v stredoveku, teda ešte skôr, než prišli do módy korzety. Špicaté, kožené topánky – známe ako poulaines – síce boli v Británii 14. storočí módnym hitom, spôsobovali však svojím nóbl nositeľom bolestivé vytočené palca.

Tento zdravotný problém je v súčasnosti bežný predovšetkým u žien. Paleopatoložku Jennu Dittmarovou prekvapilo, keď našla dôkazy o vbočený palcami, odborne známom ako hallux valgus, na kostrových pozostatkoch, ktoré skúmala v rámci širšieho projektu o živote v stredoveku.

„Nachádzame degeneratívne zmeny na kostiach nohy. Sú tam veľmi jasné osteologickej známky bočného tlaku na palec. A medzi kosťami sú diery, ktoré ukazujú na roztiahnuté väzy medzi nimi. Už len z pohľadu na tie kosti to vyzerá veľmi bolestivo, „povedala Dittmarová, ktorá výskum stredovekého života vykonávala na Cambridgeskej univerzite.

Vbočený palec vzniká, keď sa palec stočí k ostatným prstom na nohe a z vonkajšej strany sa vyduje kosť. Táto deformita je často spájaná s vysokými podpätkami a tesnú obuvou, avšak hrajú pri nej úlohu aj ďalšie faktory, ako je genetika. Vydutie kosť môže byť bolestivá a sťažovať rovnováhu.

Špičky boli v móde
Nečakaný výskyt vbočených palcov Dittmarovou zaujal, a preto spoločne s kolegami analyzovala celkom 177 kostier z obdobia od 11. do 15. storočia pochovaných v Cambridgi a okolie. Výskumný tím zistil, že 27 percent kostier pochádzajúcich zo 14. a 15. storočia trpel vbočeným palcom, kým v období od 11. do 13. storočia to bolo len šesť percent.

Štrnástej storočia bolo obdobím, kedy sa objavili nové štýly odevov a obuvi v širšej škále tkanín a farieb. A zvyšky topánok z konca 14. storočia, ktoré boli objavené pri vykopávkach v Londýne a Cambridgi, naznačujú, že prakticky každý typ topánok – pre dospelých i deti – bol prinajmenšom trochu zašpicatený. Len málo z týchto topánok prežilo neporušených, aj keď Londýnske múzeum vystavuje jeden dobre zachovaný exemplár dlhý 31,5 centimetra.

Profimedia-0021082420
Prakticky každý typ topánok nejako zašpicatený | zdroj: Profimedia

Podľa Dittmarové nie je jasné, či tieto topánky mali podpätky. Ak by boli z takých materiálov, ako je drevo, potom by sa v archeologických záznamoch nemali veľkú šancu uchovať.

Strasti mocných a bohatých
Výskum tiež zistil, že vbočený palec bol častejšie u bohatších, vyššie postavených jedincov žijúcich v mestských oblastiach. Tento zdravotný problém sa našiel len u troch percent kostier na vidieckom cintoríne ležiacom šesť kilometrov od Cambridge a u desiatich percent kostier na farskom cintoríne na okraji mesta, kde bolo pochované mnoho chudobných ľudí.

Naopak na mestskom cintoríne patriacom pod miestnej nemocnici malo vbočený palec 23 percent kostier, rovnako ako 43 percent tých, ktorí boli pochovaní na pozemkoch bývalého augustiniánskeho kláštora; to boli prevažne duchovné a bohatí mecenáši.

Kým mnísi mali nosiť šaty odrážajúce prostý život na modlitbách, medzi duchovnými bol bežný honosný štýl odievania. Rozmarne duchovenstvo vyvolávalo u vysokých cirkevných činiteľov také obavy, že v roku 1215 vydali dekrét zakazujúci nosenie špicatých topánok; ten ale mal len mizivý účinok.

Related Articles

- Advertisement -pr clanky

Mohlo by Vás zajímat